3 kapitola Fľaky
Pravdaže, v chlapčenských spálňach som už raz bola. Aj vtedy som šla za Remusom, aj vtedy bol noc predtým spln a aj vtedy vyzeral Remus hrozne. Nie však hroznejšie ako teraz.
Sedel na svojej posteli, hnedé vlasy mal strašne strapaté, trasúcimi rukami bezcieľne listoval v akejsi knihe a po líci mu stekala mokrá slza.
„ Remus! Preboha len neplač.“ Povedala som mu.
„ Lily. Čau.“
„ Ale no tak. Ty za to fakt nemôžeš. A neplač...naozaj....“
„ Neplačem.“ Povedal Remus a utrel si rukávom habitu slzu. Potom si trošku upravil vlasy a hodil knihu na vankúš.
„ Hneď je to lepšie. A prosím ťa...no, ty za to vôbec nemôžeš...nemusíš stále brať vinu na seba.“
„ Ale to je moje vina. Ja som vlkolak. Ja som ten zlý, ani Sirius, ani James. Ja.“
„ lenže ty za to nemôžeš že si vlkolak. A vôbec nie si zlý. Veď sa pozri na Siriusa...ani len nekríva.“
„ keby James rýchlo nebežal za Dumbledorom, Sirius by teraz nemal nohu! A to by som si naozaj neodpustil.“
„ Remus, pochop, ty za to naozaj nemôžeš.“ Už som sa začínala hnevať. „ Nesmieš rozmýšľať nad tým, čo by bolo keby. Stalo sa a už je to v poriadku. Ak budeš stále preberať vinu na seba, zničíš sa.“
„ Tak by to bolo lepšie. Aspoň by bolo o jednu odpornú bytosť menej.“ Povedal a skryl si tvár do dlaní.
„ Remus Lupin! Ihneď sa postav z tej prekliatej postele a prestaň fňukať, koľkokrát ti to ešte mám povedať – nie je to tvoja vina! No tak Remus, keď tu budeš takto sám vysedávať, bude to ešte horšie.“ Dodala som jemne. Pozrel sa na mňa a konečne sa usmial.
„ Ďakujem Lily. Poď, už mi nič nie je.“
„ Naozaj?“
„ Naozaj naozaj. Máš pravdu. Nesmiem to brať takto.“
„ Konečne si dostal rozum.“ Povedala som a tiež som sa usmiala. Za jeho chrbtom, tak aby si ma nikto nevšimol som sa vykradla z chlapčenských spální. Pohľadala som Victoriu a potom som aj ja šla spať.
****
Na druhý deň som sa na obed ( s veľkou radosťou ) konečne zbavila Victorie a Bonnie a ponáhľala som sa do knižnice. Cestou som stretla iba Takmer bezhlavého Nicka, všetci boli zrejme ešte stále vo Veľkej sieni alebo si v klubovniach písali úlohy. Prehodila som si tašku na druhé plece a prevrátila som oči, keď okolo mňa preletel Zloduch.
„ Čau Zloduch, pozdravuje ťa Krvavý barón. Stretla som ho tam na chodbe.“ Prehodila som len tak mimochodom. Duch Zloduch už-už naťahoval ruku že do mňa hodí hnojovú bombu, ale pri mene Krvavý barón si to rozmyslel a odletel na otravovať na druhú chodbu.
V knižnici bolo dosť ľudí, teda na to že bola nedeľa. Len Severusa som nikde nevideli.
„ Severus!“ skúsila som zakričať tak, aby ma počul a zároveň tak, aby ma nepočuli ostatný.
„ Lily, tu som.“ Ozval sa Sev spoza môjho chrbta a ja som až poskočila.
„ Och! Skoro som dostala šok! Nabudúce ma uštipni, alebo buchni, alebo....“
„ No tak prepáč. Ty si ideš písať úlohy? Myslel som, že ich už máš dávno napísané.“
„ Eh, ešte nie...včera som predsa bola v Rokville. Ale keď ich už máš – myslím tie úlohy – čo si tu dneska robil?“
„ Čítal som.“ Povedal Severus a zamával mi malou knižkou pod nosom. „ A ako bolo v....teda v Rokville?“
„ Och, celkom fajn. Neboj sa, boli sme so Siriusom a Viki. A chlapci po celý čas rozoberali metlobal – veď vieš koľko z toho rozumiem.“ Dodala som, keď som zachytila jeho pohľad.
„ Aha.“
„ A čo si včera robil ty?“ spýtala som sa ho.
„ Písal som si úlohy.“
„ Myslíš si, že som hlúpa? Zase si bol celý deň v knižnici.“
„ hej a ty si ma zase prekukla.“
„ veď už poznáš celú knižnicu naspamäť. Prečo si nešiel von?“ Severus pokrčil plecami. „ Veď by ťa nemal kto zase zavesiť za členky, všetci boli v Rokville. A naozaj, prečo si neprišiel do Rokvillu?“
„ Nechcelo sa mi.“ Povedal.
„ No jasné.“ Prevrátila som oči a vybrala z tašky učebnicu elixírov.
„ keby som šiel sám, nemalo by to význam. Nudil by som sa.“ Dodal ešte Severus. Zvláštne... zdalo sa mi, ako keby povedal „ keby som šiel bez teba, nemalo by to význam.“
„ Aha.“ Povedala som nakoniec. Kým som si písala úlohy, Severus bol po celý čas ticho. Sem-tam sa naklonil ponad stôl a opravil ma, alebo mi poradil.
Znechutene som zatvorila knihu transfigurácie pre piaty ročník a hodila som ju do tašky. Och. Neznášam si písať úlohy. Ešte šťastie, že ich mám napísané.
„ Hotová?“ spýtal sa ma Sev.
„ hej. Idem si vypožičať nejakú knihu, počkaj ma tu.“
„ Jasné.“
Nehľadala som žiadnu konkrétnu knihu, skôr som len očami prehľadávala regály. Zrazu som začula nadšený chlapčenský smiech a hlasy. Och, preboha len to nie. Všetko len toto nie. Keď som sa trošku naklonila, pri jednom zo stolov som zbadala Jamesa, Siriusa a ( čo ma potešilo) aj Remusa. Všetci traja boli vysmiaty od ucha k uchu, hlavy dokopy a čosi si šuškali. To ma zase vôbec netešilo. Presne som vedela, čo sa chystá.
Takže to že som bola včera s Jamesom v Rokville vôbec nepomohlo. Zase chcú niečo vyviesť. Veď hovorím – ako malé decká. Ale teraz...nie, neprichádza do úvahy, aby som si zabezpečila ďalšie rande s Potterom. Tak či tak by to spravili, nech sa už chystajú spraviť hocičo. Radšej som len stála za policami a jedným okom som sledovala, čo sa zase stane.
James vybral z tašky akúsi malú fľaštičku – neviem či to bol atrament alebo dáky hnusný nepodarený elixír ( dúfam že skôr tá prvá možnosť) a vyhodil ju do vzduchu. Remus sa za ňou natiahol že ju chytí, ale James rýchlo švihol prútikom, posmešne sa uškrnul a fľaštička zostala bezpečne visieť vo vzduchu. Zakrútil prútikom a zátka vyletela do vzduchu – druhou rukou je elegantne zachytil a schoval ju do vrecka.
Čo preboha chce spraviť s tým atramentom?
James sa otočil na stoličke a fľaška ho vo vzduchu nasledovala. Pomaly sa niesla ponad hlavy ostatných žiakov ktorý si ešte písali úlohy alebo čítali a zastala nad Severusom.
Aha, že ma to skôr nenapadlo.
Potter sa zaškeril na Siriusa a švihol prútikom. V tom momente sa všetok atrament z fľaštičky vylial na Severusovi hlavu. Bože ako len Jamesa nenávidím. Traja zo Záškodníkov sa začali smiať a ja som usúdila, že je čas zasiahnuť.
„ To si fakt nemusel Potter.“ Vykukla som spoza regálov.
„ aha Lily, už som sa zľakol že Ufňukanec je tu bez ochranky.“
„ Teda toto si nabudúce odpusti.“ Povedala som a vytiahla prútik. Na tento víkend mám naozaj iné plány ako ísť s ním do Rokvillu.
KONIEC 3. KAPITOLY